Staré vyzobrazenie Platónovej jaskyne /žiak Sokrata/, ľudí tam sedia, na nohách majú reťaze, nemôžu sa pohnúť a pozerajú sa na stenu, kde sa premieta projekcia vonkajšieho života – virtuálna skutočnosť. Je tomu tak aj dnes? Fascinácia pozorovania takto „žiť“ sa deje aj dnes. Človek síce pociťuje túžbu byť pri tom, ale miesto toho, aby sa postavil, sa stále vracia späť a ostáva len pri nečinnom pozorovaní. Odkiaľ pochádzajú tie reťaze, dá sa ich zbaviť, čo tomu bráni? Krok tu dnes je, dnes má človek projekčné plátno so sebou, cez „ťuk“ je virtuálne v tom, hýbe sa vpred, ale miesto reťazí má so sebou „kazajku“. Za tým plátnom je ZDROJ ŽIVOTA, pre všetkých, bez výnimky. Príjem nie je 100%, lebo medzi ležia blokády, ktoré sa na tom naďaľej „priživujú“ , iba zlomok sa dostane k nám.
Byť šťastným a spokojným, znamená mať odvahu, oddeliť životnú šnúru z premietacieho plátna a napojiť sa na zástrčku ZDROJA. Obmedzené premietacie plátno, na ktoré človek roky mylne veril, zameniť za energiu ZDROJA.
V Quantovej fyzike /QF/ = možný pohyb aj späť a nie len dopredu. To sa teda deje aj v dnešnom RC.
Prečo by sme nemali mať podobný prístup k budúcnosti, ako k minulosti…
Nepremýšľajte teda o pevných veciach, ako o veciach, ale ako o možnostiach. Dnes vieme, že 1 vec je v 1 momente na 2 miestach, je to vlastne 1 vec na 2 miestach súčasne 2 !!!
Keď sa nepozeráme, sú to možnosti
Ak sa pozeráme, tak sú to skúsenosti
QF = F možností!!!
Ale je to presne, ako s pozitívnym myslením, je to obyčajne len tenučká línia pozit. myslenia, ktorá je obalená silnou vrstvou negatívneho myslenia. Keď rozmýšľame o veciach, robíme tým realitu konkrétnejšiu, než v skutočnosti je. A to je slepá ulička!!! Takto uviazneme v jednotvárnej realite. Starým spôsobom ŽIVOTA sa nedá nič zmeniť, lebo my v tom nehráme žiadnu rolu. Realita je všetko okolo nás, kt. umožňuje zázraky. S novým zmýšľaním si môžeme vybrať, čím môžu nastať pohyby, no ja rozhodujem, čo si vyberám a teda i svoju realitu. Ja som aj svoje bunky, atómy, elem. častice… = to všetko základná pravda o JEDNOTE.
Ráno sa zobudíme a vytvárame si svoj deň, aký sme by chceli, aby bol, ale niekedy sa naša myseľ zaoberá všetkými vecami. kt. máme urobiť alebo sa od nás očakávajú, treba teda tomu ráno venovať zámerne čas, aby sme si vytvorili svoj DEŇ. Ked si vytvárame svoj deň, dejú sa veci, kt. sú nevysvetliteľné. Všetko je to proces kreativity. V mozgu sa mi dáva motivácia na každý deň urobiť to stále isté znovu a znovu.
BUNKA = najmenšou jednotkou VEDOMIA v tele
Jeden neurofyziológ povedal: „ V skutočnosti neexistujú farby, látky, žiadne vône, ani krása, či škaredosť. Tam vonku le jen len čistá energetická polievka, je to v zásade bezforemná, nedefinovaná, tečúca quantová polievka /QP/“.
Sami si z nej vytvárame náš hmotný svet. Tam vonkuje je pole nekonečných možností, ktorými si v procese vnímania vytvárame hmotný svet – takpovediac ho kryštalizujeme. Teda si z tejto zlatej QP robíme podľa našich naučených presvedčení len to, čo máme v nás. Tak teda vidíme, iba časti a nikdy nespoznáme celok !!! Orientujeme sa svojimi fyzickými vnemami, subjektívnymi zmyslami a voláme to objektívna veda. My poznáme iba matériu – atómy, fyzické telo a na tom sa veľmi dobre usadila medicína a farm. priemysel.
Z 2 ½ roka sa celé telo obnoví, všetky atómy, teda naplatí, že : “Ja som moje telo! “,ktoré je teda na mysli, ak sa to stále mení, sú to akoby nové modely „UPGRADY“ toho pôvodného tela.
Pocity, emócie, myšlienky sa stále menia, no presvedčenia ostávajú fixné a to blokuje, treba sa teda ponoriť do QP.
Všetky nové bunky si pamätajú bunky celého ľudstva !!!
Telo je teda len miestom to všetkého, kde sa to spolu stretáva.
Čo je telo, či univerzum?
Telo pozostáva z atómov a tie sú poskladané z čiastočiek, kt. nie sú pevnými objektami. Sú len fluktuáciou z energie a informácií vo veľkom prázdne a informácií.
Keď si pozriete fyz. telo očami fyzika, telo pozostáva z 99,999999 %, podobne ako univerzum, z fyz. prázdneho priestoru a to 0,000000 1 %, čo a nám javí ako hmota pozostáva z prázdneho priestoru, všetko je teda prázdny priestor /PP/ a čo ak, PP je plnosť nemateriálnej inteligencie?
Imunitné bunky môžu teda myslieť, ich myslenie ešte nie je štrukturované a nevedia sa ani rečou vyjadriť, ale napriek tomu vytvárajú také isté látky ako mozog.
Keď myslí imunitná bunka = to teda malá vedomá bytosť
Podobne sa to deje aj u iných buniek v tele : srdcových, obličkových, kožných, žalúdkových
Všetky tieto produkujú látky podobné ako mozog. Ak teda prenesene povieme, že to cítime v bruchu, lebo i tam sa vytvorí substancia, ako v mozgu akurát, že je to tam bez vlastnej pochybovačnosti, čo je bunkám „brucha“ neznáme. Teda máme doslova mysliace telo, ak teda povieme, že máme v srdci smútok produkujú sa tam chem látky, ktoré sú negatívne, ale nám ide srdce prasknúť radosťou, či koža praská vo švíkoch od radosti, bunky začnú produkovať látky pozitívne hormóny /dopamín, serotonín …/ aj látky antirakovinové, pri negatívnych pocitoch sa vytvára, cortizón a adrenalín alebo iba adrenalín, ktoré systematicky ničia imunintný systém. Všetky bunky v tele nepracujú 1 po 2, ale pracujú systematicky.
Telo = vševediace, všemohúce, všadeprítomné
0krem fyz. tela máme aj kozmické telo. H.Trismegistos: „Ako dole, tak hore a opačne “ Mikrokosmos = makrokosmos
Fyz. telo = kozm telo!!! Telesný Duch=kozm.Duch.
Keď telo zomrie, zmizne ostáva všetko vo vedomí, je to taká pamäť, kt. je vlastne nemateriálna a tým pádom nezničiteľná, výskum zážitkov stretnutia sa so smrťou, na to poukazujú.