Neplodnosť:
Zdravotmá sestra po neúspešnom
umelom oplodnení a snažení sa, skoro 6r. , jej zdravomý stav a jej
manžela neukazoval žiaden medicínsky problém, sedenia poukázali na nespracovaný
pocit viny, kedy ako mladá absolovala interupciu a s tými výčitkami svedomia
sa „trestala“ a vinila sa, že si deti nezaslúži. Rok po sedení otehotnela
a dnes je mamou 2 chlapcov…
Strach z vody:
Žena, ktorá v tomto živote
nezažila traumu z vody mala z nej „panický strach“ a vošla tam
maximálne po kotníky. Spotánna spomienka na život kde sa, ako ranený vojak
ocitla v totálnej bezmocnosti, po vážnom bojovom zranení, nemala síl sa
z jazera, kde sa jej kôň napájal vodou, vytiahnuť iba svoju hlavu len pri
brehu a aj tak skonala, to jej dnes spôsobovalo ten „panický strach“. Po
spracovaní strachu absolovala plavecký výcvik a konečne sa v tomto
živote s radosťou vie ponoriť do vody a aj v nej plávať /hlavne
aj preto, že sa vydala za muža žijúceho v prímorskom meste a jej „panický
strach“ nevedel pochopiť , čo bolo zbytočnou témou hádok/.
Strach z výšky:
Muž sa pre ten strach nemohol lyžovať
– použiť lanovku, vykloniť
z balkóna, pozrieť sa z vyhliadkovej veže, loziť po kopcoch … Vynorila
sa dávna spomienka, kedy spadol z útesu, nakoľko mal na chrbte veľa
naloženého dreva, to ho prevážilo a po páde z „výšky“ hneď zomrel. Po spracovaní sa
„náhodou“ ocitol na párty na terasevysokého mrakodrapu, kde si až doma
uvedomil, ako sa na nej bezprostredne pohyboval a užíval si.
Nemožnosť prejaviť
sa v dôležitých situaciách a strachu:
Muž trpel pri dôležitých
veciach /odpoveď v škole, komunikácia s dievčatami, prejavy
v práci…/ obrovským strachom a skončilo to vždy rovnako – ak mu „opozičná
strana“ pomohla, potom to už to šlo. Objavila sa situácia z dnešného
pôrodu, kde mal omotanú 1x pupočnú šnúru, pri fundovanom zásahu lekára pôrod
prebehol úspešne. „Zaseknutie v krku“ mu ostalo prenesene v dôležitých
veciach. Po spracovaní sa mu „hrdlo rozviazalo“
vedel si pomôcť sám, bez strachu, že by ho to „stálo život“a musieť mu
pri tom pomôcť.
Byť nechtený:
Žena si nevedela roky nájsť
samú seba, v oblečení, správaní sa a hľadala stále uznanie otca,
kamarátov, spolužiakov – teda mužského pólu, zažila si v prenatálnom
období, kde ju otec očakával ako „chlapca“, mala „nevedomé“ pocity viny, že ho
sklamala a riešila to nevýstojným správaním, nadávkami, bojom s druhým
pohllavíím a v konečnom dôsledku s pocitom nešťastia, nakoľko
nesplnila ošakávanie. Po spracovaní sa začala obliekať „žensky“, zmenila
správanie a nastala konečne identifikácia samej so sebou.
Klaustrofóbia:
Muž pri spomienke na reálny
zážitok, ako sa hrávali s bratom na skrývačku kde bol zavretý v skrini, či
komode, vždy to hranie prekonal s obrovským strachom, plačom, pocikamím sa,
no pokračoval v tom, len aby mohol byť
bratovým partnerom na „dospelé hry“. V dospelosti si nevedel dať
rady so strachom v malých priestoroch /výťah, stiesnenné priestory…/ a
denne mu to spôsobovalo problém, lebo pracoval na 12.posch. a nedalo sa
ísť stále peši. Po spracovaní traumy, bol sám prekvapený, že si len pamätal,
ako sa bál, no pocit tohto strachu sa už
nikdy nedostavil a malé priestory neboli prekážkou.
Strach zo zablúdenia:
Žena po absolvovaní vodičáku
a pasiou zo šoférovania bola postavená pred situáciu ísť same. Doteraz poznala
svoje vyjazdené cesty, pri nových ju opantal strach „zo zablúdenia“. Tesne pred
konzuláciou sa jej vynorila spomienka, kde ako dieťa ľúbila rozprávku o
„Janíčkovi a Marienke“ – zablúdili v lese dostali sa k Ježibabe,
tá ich kŕmila, aby ich potom mohla
zjesť, no ich detská nevinnosť im pomohla, aby im Ježibaba najprv ukázala, ako
si sadnúť na lopatu, to využili a zachránili sa. Po spracovaní
si to po cca ½ r. preverila sama v aute so 14. r dcérou, psom
dovolenkou k moru /cca 1700 km/ a bola nadšená, aká iná kvalita
z cestovania do neznáma sa dostavila
a trvá dodnes.
Rečová vada:
Žena od malička pri miernej
rečovej chybe, zažívala výsmech, šikan …
Pred nástupom na strednú školu už rečovú vadu nemala, no stres a
strach z verejného prejavu ostal.
Neskôr v práci musela verejne vystupovať pred ľuďmi, čo bol podnet na
konzultáciu. Spomenula si, ako stojí pred tabuľou a žiaci sa smejú
z jej rečovej chybe, sponntánne nabehol obraz z námestia, ľudia sa
jej smejú, bola chudobná, zavretá v klietke – vtedajšia forma verejného
trestu… sa to prenieslo do dnešnej situácie a opantali tu tie isté
pocity. Po spracovaní už vedela predstúpiť pred masu ľudí
a pokojne sa vyjadrovať, spomienky na zažite už bez obsahu pocitov
nespôsobovali obmedzené cítenie.
Nočné pomočovanie sa:
Chlapec /10r./ hoci nevedel, prečo sa rodičia hádajú, rozvádzajú sa,
plakať sa mu nedovolilo, veď je „chlapec“ , od 4 r. sa pocikával, no teraz, keď
by už mohol chodiť na školské výlety hanbil sa, aby sa mu to „nestalo“a sa mu spolužiaci
nesmiali. Spracoval svoj smútok, žiaľ, vylial všetky svoje „slzy“ a vedel,
že rodičia rodičmi ostávajú, aj keď už nebývajú spolu a spal v suchu
a pokoji odvtedy každú noc.
Partnerské problémy:
Klientka v strednom veku
neustále, po krátkom čase, nevedela nijako udržať partnerský vzťah – už ôsmy
v poradí. Zažila sa ako muž v háreme, kde jej ženy „ robili
spoločnosť“ podľa jej chuti a nálady, no nevytvárala si k nim žiaden
hlbší vzťah, nevedela vlastne, čo to je lúbiť … dnes si podobne,na vlastnej
koži, musela zažiť, aké to je byť vo vzťahu, kedy 2- há strana to neberie vážne a je to len
o zábave. Po cca ½ samote, mala nový vzťah, nadobudol to všetko, čo má mať
a vychádza z 1 a 2 strany spontánne a s láskou.